Oliver a planéta rytierov

Oliver a planéta rytierov
Doba čítania: 4 minút/minúty

Už od pradávna dievčatá a chlapci medzi sebou bojujú, ale nie je to tým, že by sa nemali radi. Veď uznajte, ako môže dievča rozumieť hrám, ktoré sa hrajú chlapci. Kto by sa chcel hrať s bábikami, keď má traktor a piesok?

Oliver a jeho mladšia sestra Kika na tom neboli o nič lepšie. Ich denné bitky, s čím sa budú hrať, nemali konca kraja.
– Ja budem rytier a ty budeš kuchárka.

– Ja cem byť princezná.
Šušlavo odvrkla Kika.

– Nie nie. Musíš byť kuchárka a ja zachránim princeznú a ty nám napečieš.
– Rytier Oliver a jeho panoš Tomáš.

– Jáááá cem byť princezná a ty ma zachrániš Oliver.

– Nieeee!

V tom sa Kika rozplakala a z vedľajšej miestnosti sa ozvalo:
– Čo vy dvaja zase robíte? Oliver hraj sa pekne a Kika neplač.

– Doóóbre budeš princezná.
Povzdychol Oliver. Niekedy premýšľal, prečo nie je jeho bratom Tomáš. Nehovoril by a nikdy by mu nevadilo s čím sa budú hrať.

– Tu máš prilbu Oli.
Kika mu podávala vedierko od hračiek.
– A tu meč. Ja si dám korunku a skryjem sa. Musíš ma zachrániť z dračej jaskyne.
Ako si nasadila korunu, skryla sa v skrini a začala kričať.
– Pomóóóc udatný rytier.

Oliver si vzdychol. Do jednej ruky zobral meč a pod pazuchu Tomáša.
– Óóó ty monštrum, vydaj moju princeznú a ja ušetrím tvoj život.
Hojdací koník hral v tejto hre draka a keď uvidel Olivera ako sa na neho rúti, nemal na výber a musel uhnúť stranou.

– Môj rytier, môj záchranca. Právom si si zaslúžil pol kráľovstva.

– Moja princezná, bolo mi potešením.

Takto pokračovali až kým neprišiel čas poobedňajšiehospánku. Lebo každý rytier a princezná vie, že spánok po obede dodáva silu k novým dobrodružstvám.

Oliver si pritúlil Tomáša a zakryl sa kúzelnou perinou. Ako mávnutím čarovného prútika sa objavil v kozmickej lodi. Tomáš sedel vedľa neho a čítal niečo z obrazovky.
– Kapitán, máme tu hlásenie z planéty rytierov. Prepojím vás.
Tomáš klikol tlačidlo a na obrazovke sa objavil sa rytier s bradou v zlatej zbroji.

– Oliver. Volám sa rytier Makovník a som najznámejší rytier v našej krajine. Potrebujeme vašu pomoc. Drak Ostrozrak uniesol princeznú Filoménu. Ukrýva ju vysoko nad oblakmi a my sa tam nedostaneme. Pomôžte nám prosím.

– Rytier Makovník, radi pomôžeme.
Otočil sa na Tomáša a spolu odštartovali raketu k Planéte rytierov.

Bžžžžžžž a raketa sa vznášala nad Planétou rytierov. Vyzerala ako veľký štít s dvomi prekríženými mečmi.
Pristáli na nádvorí hradu. Hneď ako vystúpili, vítal ich zástup rytierov v zlatej zbroji a na ich čele stál rytier Makovník.
– Kapitán Oliver, nemáme veľa času. Pozrite! Z Hory draka sa valí dym! Prosím, zachráňte princeznú!

– Tomáš, ako môj zbrojnoš, priprav lízatko. Dnes ho asi budeme potrebovať.

– Rozkaz kapitán!

Hora, kde prebýval drak, bola strašne vysoká. Krútila sa ako paragraf až po oblaky. Tam mal drak Ostrozrak svoj príbytok. Zaparkovali pred dračou jaskyňou. Z jaskyne počuli vzlyky:
– Ajajaaaaaj. Ouuuuu aaaaaaaa…

Oliver nelenil a pozrel na Tomáša. Obaja vytiahli lízatká a rozbehli sa do jaskyne.
– Aaaaaaa okamžite pusti princeznú, ty strašlivý drak!

– Vzdávam sa! Nechoďte bližšie s tými lízatkami, vzdávam sa!
Kričal drak.

– Okamžite ho nechajte!
Vykríkla spoza stonajúceho draka princezná.
– A okamžite odložte tie sladké lízatká. Pozrite ako trpí.

– Nerozumiem princezná. Veď vás uniesol a chystá sa vás zjesť. My sme tu preto, aby sme vás zachránili.

– Ale kdeže. Drak jedol veľa sladkostí a pokazil sa mu zub. Pozrite, vrchná stolička. Má tam dieru.

– Ale ten dym princezná… a rytier Makovník.
Poznamenal Tomáš.

– Ach, keby ma rytier Makovník počúval, vedel by, že študujem za zubárku a drak po mňa prišiel aby som mu pomohla. Dajte mi ešte 5 minút a môžete ma zobrať späť na hrad.

Oliver a Tomáš si sadli na okraj dračej jaskyne a čakali.
– Aaaaajaaaajaaaaaaaj…

– Tak a hotovo. Mňa sa, drak, nemusíš báť. Nabudúce si dáš pozor a nebudeš jesť toľko sladkého, dohodnuté?

– Áno plincezná…
Šušlavo odpovedal drak.

Princezná vybehla z jaskyne.
– Skoro som zabudla!
Otvorila svoju malú kabelku a vytiahla z nej obrovskú zubnú kefku pre draka.
– Dva krát denne čistiť zúbky, drak Ostrozrak.

– Áno plincezná…

Zakývali drakovi na rozlúčku a nastúpili do rakety. Princezná sa vrátila na hrad a naši kozmonauti pokračovali v ceste. Oliver stlačil tlačidlo postele a povedal Tomášovi:
– Ďalšie skvelé dobrodružstvo je za nami.

Zdieľať príbeh

Comments

No comments yet. Why don’t you start the discussion?

Pridaj komentár